SPF nad zlato

V minulosti sa neopálená pleť považovala za symbol krásy. Bola výsadou bohatých, pretože neboli odkázaní na prácu vonku tak, ako chudobní. V poslednej dobe však prišla do módy hnedá opálená pokožka a s ňou prišli aj negatíva tohto opaľovacieho trendu. Tým najzávažnejším je preukázateľne zvýšený výskyt rakoviny kože - melanómového aj nemelanómového typu. Ďalším negatívom je tzv. photoageing /fotostarnutie/ kože, teda predčasné starnutie kože, ktoré mnohokrát o niekoľko rokov predbehne biologické starnutie človeka. 

UV - žiarenie

Ultrafialové žiarenie sa skladá z 3 zložiek: UV-A, UV-B a UV-C.

• fotokarcinogenéza - to znamená, že významne zvyšuje riziko vzniku rakoviny kože!
• predčasné starnutie kože, tzv. fotostarnutie /photoaging/
• tvorba pigmentácii a pigmentových škvŕn

• spálenie kože - opaľovanie kože vedie ku poškodeniu DNA buniek kože! Aby takéto poškodenie koža minimalizovala, má vyvinuté prirodzené ochranné mechanizmy pred slnečným žiarením: 
  1. zmnoženie kožného pigmentu melanínu, teda opálenie - zhnednutie kože, ktoré je vlastne obrannou reakciou kože, čo je nutné si uvedomiť
  2. zhrubnutie povrchovej rohovej vrstvy epidermy
  3. reparačné mechanizmy kože
  Tieto ochranné mechanizmy však pri neprimeranej a nadmernej expozícii slnečnému žiareniu nestačia, preto musíme kožu chrániť!
• fotokarcinogenéza - práve spomínané poškodenie DNA buniek kože opaľovaním, je následne zodpovedné za zvýšené riziko vzniku rakoviny kože!

UV-C žiarenie je pri prechode atmosférou  úplne absorbované, preto na zemský povrch nedopadá.

Ako sa chrániť?

Ak sa chceme chrániť pred vznikom rakoviny kože, tvorbou nežiaducich pigmentácií a zabrániť predčasnému starnutiu kože, je veľmi dôležitá ochrana. Ochrana kože pred slnečným žiarením vo forme SPF /Sun Protection Factor/ prípravkov, teda tzv. "sunscreenov", alebo ako to mnohí nazývame - opaľovacích krémov. Existujú v rôznych formách - krémy, oleje, mlieka, gély, spreje... každý si môže vybrať zo širokej škály produktov taký, ktorú mu bude najviac vyhovovať. Čo je však dôležité, je nutné ich nanášať v dostatočnom množstve - t.j. 2 mg suncreenu na 1 cm2 kože, čo je pre dospelú osobu asi 6 čajových lyžičiek. Tiež nesmieme zabúdať na opakované nanášanie počas dňa, najmä ak sa spotíme, či kúpeme vo vode. 

Ako sa ešte môžeme chrániť? Snažiť sa minimalizovať vystavovanie sa slnečnému žiareniu, najmä medzi 11 a 15 hodinou, kedy je slnečné žiarenie najsilnejšie, chrániť sa oblečením, pokrývkou hlavy, slnečnými okuliarmi či slnečníkmi.  

Čo znamená SPF /Sun Protection Factor/?

SPF vyjadruje pomer minimálnej dávky slnečného žiarenia vyvolávajúcej začervenanie kože ošetrenej 2 mg/cm2 sunscreenu, k minimálnej dávke slnečného žiarenia vyvolávajúcej začervenanie bez sunscreenu, u toho istého jedinca. To znamená, že sunscreen SPF 50 umožní pri správnej aplikácii 50-krát dlhší pobyt na slnku, kým príde k začervenaniu kože.  Rozpätie hodnôt SPF je od 6 po 50+, jednoznačne odporúčam používať čo najvyššiu ochranu, minimálne SPF 25 a viac.

UV filtre

UV filtre sú aktívnymi zložkami sunscreenov, poznáme:

1. Organické (chemické) -  ich účinok spočíva prevažne v absorbcii UV žiarenia kožou - sú účinnou ochranou pred UV-A aj UV-B žiarením. 
   /najznámejšie organické UV-B filtre: padimát O, cinamáty, salicyláty alebo ensulizol, organické UV-A filtre: napr. avobenzón, oxybenzón alebo meradimát, novšie molekuly: tinosorb S, tinosorb M, či mexoryl SX a XL/
   - organické filtre však môžu vyvolávať fotoalergické kontaktné reakcie 
   
2. Anorganické (fyzikálne) - fungujú tak, že blokujú slnečné žiarenie odrazom a rozptylom. Avšak malé častice anorganických UV filtrov aj čiastočne absorbujú časť dopadajúceho svetla -  poskytujú ochranu naprieč celým UV-A i UV-B spektrom. 
   /patria sem: oxid titaničitý (TiO2 ) a oxid zinočnatý (ZnO)/
   - anorganické filtre nealergizujú, no pri vyššej koncentrácii môžu vytvárať na koži biely film, čo je často esteticky rušivé
3. Kombinované 

Kožné fototypy

Ľudská koža sa odlišuje najmä farbou, ktorá je daná rozličným množstvom pigmentu melanínu a jeho distribúciou v koži /epiderme/. Každý človek reaguje na vystavenie slnečnému žiareniu inak, v závislosti od jeho pigmentovej výbavy. Existuje 6 skupín - tzv. fototypov kože - rozdelených podľa farby kože a jej reakcie na slnečné žiarenie. Zjednodušene povedané platí, že čím nižší fototyp, tým vyššie riziko spálenia kože.

Nižší výskyt rakoviny kože je u černochov s fototypom VI - vyplýva to z vlastnej fotoochrany, tvorenej veľkým množstvom melanínu v koži, ktorý im poskytuje prirodzený SPF asi 13,4. Naopak, najviac citlivé na UV žiarenie sú fototypy I a II. 

Pozitívne účinky UV-žiarenia

Nemôžme však poprieť, že slnečné žiarenie má aj priaznivé účinky na celkové zdravie človeka. V primeranom množstve UV žiarenie navodzuje pocit pohody, zvyšuje duševnú odolnosť a aktivuje syntézu vitamínu D. Používanie suncreenov v bežnom živote nevedie k riziku jeho deficitu, najmä z dôvodu ich nedostatočnej aplikácie pri bežnom použití. UV-A ako aj UV-B žiarenie sa využívajú aj pri liečbe niektorých kožných ochorení, ale vždy v uvážlivej indikácii dermatológom a za prísnych dodržiavaní všetkých pravidiel.